Ladislav Mňačko - Ako chutí moc
Na túto zakázanú knihu musíte mať náladu, nie je to jednoduché oddychové čítanie ako Anna zo zeleného domu, ale určite má veľkú výpovednú hodnotu.
"Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal? Ako ti chutila? V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla? Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A šťastný. Zintenzívnilo sa tvoje šťastie? Priniesla ti moc ďalšie šťastie, alebo nahradila bývalé nejakým iným?"
Tak, ako je ťažké knihu čítať, tak je ťažké na ňu napísať recenziu. Z knihy som si odniesla myšlienku: je zbytočné sa hnať bezhlavo za mocou a peniazmi, keď v konečnom dôsledku tu ostanú len spomienky na nás ako na človeka. Bol dobrý? Zlý? Pomohol mi, keď som potreboval alebo sa mi otočil chrbtom?
Celý príbeh rozpráva Frank, ktorý spomína na minulé časy. Začína to na pohrebe dôležitého štátnika a jeho bývalého dobrého priateľa. Jeho meno sa v knihe neuvádza, aj keď je to hlavná postava. Budeme ho volať Muž. Ich priateľstvo skončilo, keď sa Muž štveral hore po spoločenskom rebríku a stával sa stále mocnejším, dôležitejším, pyšnejším a bojazlivým. Bál sa o svoju moc.
,,Možno je také šťastie, čudné, ale pripúšťam, že môže byť také: Šťastie z moci. Ukazovať, že si viac ako iní, že môžeš rozhodovať o ľudských osudoch, suverénne rozhodovať, ty sám, bez zodpovedania, bez skladania účtov, čo si s jedným, s dvoma, s mnohými ľuďmi porobil. Možno aj to je šťastie, niekoho vyzdvihnúť a potom ho zašliapnuť, niekoho zašliapnuť a potom ho vyzdvihnúť, niekoho vyzdvihnúť, iného zašliapnuť. Chutí to? Dáva to človeku uspokojenie?"
Ale čo Muž dosiahol? Nemal priateľov, vydedil syna, všetkých, ktorí ho spoločensky ohrozovali alebo si myslel, že ho ohrozujú, dal zavrieť. Pre seba si uzurpoval ešte väčšie právomoci a všetko chcel vyriešiť sám. Mal len svoje postavenie a svoje odznaky. Bol síce ženatý, už druhý krát, s jeho bývalou sekretárkou, ale i s tou sa navzájom podvádzali. Žili spolu len naoko.
,,Aká kariéra, aká popularita, aký vzostup je dnes možný bez fotografie?"
Frank bol novinár a fotograf, ktorý mal v záľube fotografovať pravú tvár ľudí- takí, akí naozaj sú. Spomínal na staré časy, ako s mŕtvym bojoval v SNP, ako sa pobili kvôli dievčaťu, ktoré si neskôr Muž vzal za ženu.
Spomínal na to, ako sa mŕtvy štátnik raz u starých známych opil. Boli na návšteve u dievčaťa a jej rodiny- Judita sa volala, ktorá ich počas povstania schovala pred Nemcami. Na návšteve Frank a Muž čo to popili a štátnik to prehnal. Pod vplyvom alkoholu vošiel za Juditou do izby a snažil sa ju znásilniť. Po strašnom kriku do izby vošla jej rodina a Frank, a snažili sa Judite pomôcť. Dali Mužovi ešte jeden pohár alkoholu a vtedy ho to zložilo... po pár dňoch dal Muž Juditu a jej rodinu zavrieť...
,,Takisto tlieskali tvojmu predchodcovi, takisto budú tlieskať tvojmu nástupcovi."
Počas čítania tejto knihy budeš mať pocit, ako keby si jedol citrón. Zamyslíš sa, ako sa bezhlavo ženieme za niečím nepodstatným a ako zabúdame na prítomnosť a našich blízkych. Keď je niekto úspešný a slávny, nemá to znamenať, že zabudnem odkiaľ som prišiel a kto mi pomohol. Každý je vo svojej funkcií nahraditeľný. Aj Muža, ktorý sa bál o svoje postavenie a svoju povesť nakoniec nahradil Galovič, jeho politický sok, a na Muža sa postupne zabudne.
To je to, čo som si odniesla pre svoj život a svoje fungovanie z tohto románu.
Alebo to autor myslel inak? Že by celá kniha bola jedna veľká metafora a symbol, kedy sa v časoch cenzúry nemohlo písať to, čo človek skutočne chcel?...Samozrejme! V celej knihe sa rieši politická otázka vtedajšej doby, ale nechám ju otvorenú a nech si každý sám nájde odpoveď.
Ja len dúfam, že som ťa od knihy neodradila a že v nej nájdeš tie svoje odpovede. Čo s nimi spravíš, už nechám na teba. Určite odporúčam prečítať, možno len pre tú zvedavosť, že bola zakázaná. Nejaký dôvod to muselo mať, nemyslíš?