Honoré Balzac - Otec Goriot

Keď myslíš sám na seba, si sebec... ale ako sa povie tomu, kto rozdáva zo svojho, až mu nič neostane a napriek tomu stále rozdáva?

Príbeh sa odohráva v Paríži. Je o láske otca k jeho dvom dcéram, ktorá sa mu stane osudnou.

,,Tento otec dal všetko. Celých dvadsať rokov dával svoje vnútro, svoju lásku; v jednom dni rozdal svoj majetok. A len čo bol citrón dobre vyžmýkaný, kôrku z neho pohodili dcéry na rohu ulice."

Goriot bol kedysi významný podnikateľ, vyrábal cestoviny a vôbec sa mu nedarilo zle. Majetok mal veľký. So svojou ženou mal dve dcéry. Po jej smrti sa na dcéry upäl a miloval ich nadovšetko na svete. Keď išiel na dôchodok, svoj majetok rozdelil na polovicu a dal svojim dcéram. On sám žil z renty, z ktorej si dovolil platiť len starú jednoduchú izbu v zapadnutom penzióne. Tam sa spoznal s Rastignacom. Študentom právnickej fakulty v Paríži. 

Rastignac bol ambiciózny mladý muž z chudobnej rodiny, neznalý spoločenským zvyklostiam. Tie ho učila jeho sesternica, ktorá ho zoznamuje s bohatou Delphinou Nucingen, ktorá ho zo začiatku zaujme kvôli jej majetku, no neskoršie sa do nej zaľúbi. Ako sa ukázalo, Delphinia je jedna z dcér Goriota, pána bývajúceho na najvyššom poschodí v penzióne. 

Delphinia má sestru Anastasie..obe boli vydaté, no ani jedna nebola v manželstve šťastná a svojich mužov podvádzali. Napriek tomu s mužmi zatiaľ zostávali kvôli spoločenskému postaveniu. A obe pýtali od otca stále ďalšie a ďalšie peniaze na dlhy, šperky, šaty... raz mala byť veľká slávnosť, na ktorej sa Anastasie chcela ukázať a dostať sa v spoločenskom rebríčku vyššie, ale potrebovala peniaze. Goriot už peniaze nemal a nemohol jej ich teda dať, tak jej ich požičal Rastignac. Anastasie otca rozrušila, on jej chcel pomôcť ale nemohol, lebo už nič nemal...až z toho dostal porážku. 

,,Obe majú srdce z kameňa. Priveľmi som ich ľúbil, aby ony aspoň trochu ľúbili mňa. ..... Človek musí umrieť, aby spoznal, čo sú to deti.....Nie, neprídu, viem to už desať rokov. Vše som si to hovorieval, ale netrúfal som si to uveriť."

Otec Goriot umieral pomaly. Jeho posledným želaním bolo vidieť svoje dve dcéry, no ani jedna neprišla. Na smrteľnej posteli, pri ktorej bol celý čas Rastignac, Goriot priznáva, že si uvedomuje, že ho jeho dve dcéry celý čas využívali. Keď ho ony potrebovali, tak sa zodral z kože a keď umieral tak na neho, na svojho otca, nemali čas. Zomrel opustený a sám. Ani na pohreb neprišli. 

Román s mnohými podnetmi na zamyslenie. Knižka sa číta ľahko. Dej je pútavý a nepredvídateľný, čo mám rada. Z postavy Goriota som mala celý čas zmiešané pocity- raz som ho ľutovala, potom nadávala a potom zas ľutovala. Načo tým dcéram až tak pomáhal? Čo tým dosiahol? Kedysi to bol múdry predvídavý obchodník, tak prečo nevidel o čo dcéram ide? A prečo vlastne dcéry pýtali od otca stále viac? A ako vedeli, že im otec pomôže? Prečo sa naňho až tak spoliehali?

Určite odporúčam knižku prečítať a zamyslieť sa: Kto mi naposledy nezištne pomohol a ako som sa mu odvďačil? Čo som spravila ja pre niekoho? A kedy to vlastne bolo?